Žigo
Šťastný Žigo
Žigo bol v depozite 7 mesiacov. Od malého mačiatka http://www.mackysos.sk/novinky/rodinka.zo.sidliska bol opatrný voči človeku a pomalými krokmi sa učil človeku dôverovať. Stále dookola sme ho museli presviedčať, že to, čo ho učila v rannom mačacom detstve jeho mama, už neplatí...že je v bezpečí a nič mu v depozite nehrozí. Našťastie mal Žigo http://www.mackysos.sk/novinky/zigi.zigovaty a stále má rád, mačaciu spoločnosť, Bol a je, veľmi kamarátsky k iným mačkám a tak sa učil od nich, Boli chvíle, kedy otŕčal bruško k hladkaniu, aby vzápätí zdrhol a ukryl sa a stále dookola.
Veľké ďakujem patrí mojej priateľke Zdenke, ktorá má veľkú zásluhu na tom, že Žigo http://www.mackysos.sk/novinky/zigo.nam.posmutnel "zmäkol " a vzal človeka na milosť venovala mu veľa času, keď som bola v práci a tak mal v depozite pri sebe vždy niekoho, kto ho si ho pritúlil, pohladil.
Pri hľadaní domova som písala, že nie je prvoplánovo prítulný a tak si musel na toho svojho človeka počkať dlhšie, Potreboval niekoho, kto pochopil, aký Žigo je a že to, čo potrebuje, je domov, kde bude mať dostatok času na udomácnenie.
Sen sa stal skutočnosťou a ozval sa Mário...Veľmi si vážim, že adopciu bral pd prvej chvíle zodpovedne a nezľakol sa tých prvých dní.
Tak krásne sa čítajú vety, ktoré nám napísal...Žigo to s domovom vyhral na celej čiare a zase sme sa presvedčili, že netreba hádzať flintu do žita, treba veriť. Veriť v dobro, ktoré dokáže človek rozdávať a som presvedčená, že aj ten Žigo vedel, že toto je jeho druhá šanca na život . Pre Žiga je Mário s priateľkou a mačičkou Sali jeho RODINA , ktorú tak potreboval...
Tu je pár viet od Mária a pochopíte, aké mal Žigo šťastie...
" Žigo je na tom už skvele, ako plynuli dni, tým viacej bol zvedavejší a odvážnejší . Najprv len spoza rohu nakukával do izieb, kde sme boli, hanblivo sa približoval. no keď sme spravili nejaký pohyb, rýchlo utiekol do svojho útočiska pod posteľou. myslím, že tam sa bude schovávať už vždy, dali sme mu tam deky, ktoré ste mu pribalili, tak tam spinkáva.
V noci behá aj s našou Sali po celom byte a robia dosť hluk, ale dá sa to prežiť, len mám strach o susedov . Tiež v noci behajú spolu na našej posteli a po nás keď spíme . Dokonca pred troma dňami som sa zobudil a Žigo spinkal pri mne, ale hneď ako som zdvihol hlavu, utiekol. Papať mu chutí, a nechá sa už aj hladkať ( ked je pod posteľou ), keď je vonku a behá po byte, veľmi sa hladkať nedá, skôr vždy zamňauká ( že o čo ti akože ide ? ) hodí pohľad a odkráča z izby, ako veľký pán.
Cez víkend bol so mnou a so Sali v izbe a pozeral po mne a na televízor , chcel sa hrať so Sali, líhal si na chrbát, krútil chvostíkom. Naša mačička , ho často vyháňa z obývačky, ale on vždy príde a provokuje ju svojím schvostíkom, z ktorého je Sali veľmi vzrušená a myslí, že je to nejaká hračka.
Vždy keď prídeme domov z roboty, tak vybehne z pod postele a tiež zvedavo pozoruje čo robíme, ešte pár týždňov a dúfam, že z neho bude taký maznák ako Sali.
Ale s priateľkou ho milujeme je skvelý a krásny a bude sa mať veľmi dobre u nás. "
Čo k tomu dodať? Je to úžasný pocit zadosťučinenia, neskutočnej radosti, že sa podarila skvelá vec. Jedno mača, narodené v okienku 30x30cm v panelákovej džugli ,ktoré tam nemalo šancu prežiť, vyrástlo v krásneho zdravého kocúra , a je šťastný a milovaný vo svojom domove...
Mário, ďakujeme !
22.12.2016