Ako som ja, Šimon došiel domov a narobil poriadky
Ako som ja, Šimon došiel domov a narobil poriadky Autor: Alena Polcerová
V jednu sobotu, dodržujúc povinnú siestu, zaskočili ma moji dvojnožci, Anka a Michal tým, že ma jednoducho naložili do prepravky a následne do auta.
Nikto sa nepýtal na môj názor, tak som im celou cestou v aute spieval. Kde to zase idem? Prečo?
Zrazu auto zastalo, prepravku položili v nejakej chodbe na zem a zo slovami "No poď Simonko, poď" ma lákali von. Vtedy som zbadal ďalšiu dvojnožku, a tá zas povzbudzovala niekoho mimo chodby "Pozri Cornel, kto prišiel" Veľmi vtipné. Tak som teda nazbieral odvahu a pomaly som si to tam začal obzerať a preventívne aj značkovať. V izbe pod posteľou som zbadal dvoch "odvážnych" tigrov a jedno trojfarebnú, syčiacu micku. Teda, aspoň predpokladám, že syčiacu, ja totiž nepočujem, ale výraz jej tváre bol jasný.Dvojnožci sadli k stolu a niečo preberali, sem tam pozreli v moju stranu, čo tak asi robím. Najväčší s domácich tigrov prišiel opatrne ku mne a chcel ma poumývať. No čo som nejaké mimčo?! Riadne som sa zahnal, hneď bol späť pod postelou.
Moji dvojnožci sa zdvihli, tak som sa tiež chystal na spiatočnú cestu. Aké bolo moje prekvapenie, nepopieram, aj strach, keď sa za nimi zavreli dvere a...ja som ostal tam. Tak som začal nariekať,aby všetci vedeli, že sa mi to nepáči. Dvojnožka sa hodila na kolená a snažila sa ma utíšiť. Prišli aj domáce mačúchy, / neskôr som ich začal volať gaučáky /, ale ja som bol zneistený, tak som behal po celom byte /teraz už mojom/. Neskôr ma zmohla únava a zaspal som. To bol môj príchod domov, dúfam, že už nastálo.
Najbližšie dni som si chod domácnosti prispôsoboval svojim potrebám. Šlo to celkom hladko, gaučáky trávili veľa času pod posteľou a sledovali ma. Dvojnožka, alias "akožepani" testovala, čo kedy potrebujem, ako má upriamiť moju pozornosť na seba, aby mi mohla dať jesť, piť, poškrabkať ma.
Prvé noci som vstával vyspatý okolo jednej až druhej, precvičil som si hlasivky výrazným spevom. Akožepani vyskočila z postele a snažila sa. Aj mi jej bolo ľúto, lebo som si všimol, že po takej hodinke, keď sa mi už zase chcelo spať, hodila rybičku do postele z cieľom zaspať. No za chvíľu jej na stole niečo blikalo, načo rýchlo vstala,obliekla sa, poriadila záchodíky, naložila nám jesť, piť a niekam odišla.Ďalšie noci som teda preložil spevokol na tretiu hodinu, aby nemusela medzi hrátkami so mnou a vybiehaním z bytu líhať.
Niečo sa zmenilo. Rozhodla sa, že podvečer, keď sa ukladám, mi to nedovolí, rozhadzuje nejaké loptičky, myšky,aby som lovil a šiel spať neskôr. Má šťastie, že ma dosť zaujala novinka, ktorú vymyslela. Z ruky jej vychádza nejaké červené svetielko, ktoré z láskou naháňam po celom byte. Teraz sa už pridávajú aj gaučáci, ktorých k tomu priam vyzýva. Asi ju dosť trápi, že sú strčené pod posteľou. Niekedy ich tam ešte zaženiem, aby vedeli, kto je pánom domu, ale začínajú mi "packovanie" vracať. Dokonca sa mi už vzpriečila aj akožepani. Keď sa niekedy v noci preberiem a chcem sa hrať, začala ma ignorovať. Najprv sa len postavila ku mne a ostala stáť. Teraz už ani nevstane, len pobúcha po perine, že ak sa mi ráči, aby som sa pridal. Zaspievam, a ona nič....musím priznať, prestáva ma to baviť. Akože to spievanie. Niekedy sa spod periny vysunie ruka z červeným svetielkom, tak si pobehám, ale potom rád prijmem miesto na perine.
Po ďalších dňoch prišlo prekvapenie v podobe nového škrabadla, o ktoré sme všetci prejavili záujem, až sme sa pozabudli hádať. Aj tá najmenšia trojfarebná mica stráca predo mnou rešpekt, a ked vyskočí vyššie ako ja, normálne ma vypackuje. Tí starší dvaja sa mi snažia vyjasniť, že by bolo lepšie držať pospolu, aby mala "akožepani" jasno v tom, kedy koho utešovať, škrabkať. Zatiaľ ešte robím drahoty, veď som plný sily /i hormonov/ tak ma baví dokazovať si prevahu, ale potom mi je zas smutno, keď ostanem sám, lebo tí traja sa spoločne niekam utiahnu, aby mali odo mňa pokoj. Dvojnožka pobehuje od nich ku mne,a snaží sa o zmier.
Takže o tom popremýšľam,a pošlem Vám ďalšie správy z domova.
SIMON
27.04.2015
