Moje dievčatká

Moje dievčatká                                                                                                                    Autor: Andrea Fajzulinová

Občas im síce poviem aj babizne, či ženské príšerné, ale to len vtedy, keď sa snažia  "prearanžovať " mi kvety vo váze, pochutnať si na nich, či odniesť ich do úkrytu na neskoršie použitie, alebo keď sa nadšene hrajú na dlažbe hokej s keramzitom. Celý zvyšný čas sú to ale moje úžasné dievčatká, pusinky, myšičky, zlatíčka,.... lebo ony naozaj sú.

A o kom je reč?
O Daile a Darcy, dvoch cicuchách, ktoré prežili otravu jedom na potkany. V období, keď by sa v dokonalom svete venovali mačiatkovským hrám, v tom našom bojovali na klinike o život. Dotyky ľudských rúk pre ne znamenali infúzie, injekcie a všetko to nepríjemné, čo im síce dalo šancu prežiť, ale dôveru v ľudí rozhodne neposilnilo. Prišli ku mne dve vystrašené, na všetko neúnavne syčiace, k ľuďom absolútne nekontaktné, k sebe sa túliace "plašky", a ja som sa mala pokúsiť o ich "prevýchovu". Pokúsiť sa o to, aby zabudli na všetko negatívne a naučili sa ľuďom dôverovať. Tak sme spolu pomaličky krôčik po krôčiku robili všetko, čo bolo v našich silách aby sme sa dostali k cieľu. Výsledky posúďte sami. Z môjho pohľadu sú to skvelé, spokojné, krásne, hravé, absolútne zdravé mladé dámy v nádherných kožúškoch, ktoré si ľudskú spoločnosť vychutnávajú čím ďalej tým viac.
Daila je veeeľmi komunikatívna, mramorová kráska, čo ma víta už pri dverách a porozpráva mi novinky. Komunikuje aj
s ostatnými mačkami a jej hlások počuť najčastejšie. Keď konečne uverila, že za pohladením sa neskrýva žiadna zrada, začala ho vyhľadávať. Neúnavne sa mi motká okolo nôh a čaká. Potom sa uloží, zapne motorček a ideme na to. Hladkať telíčko a hlavičku to áno a veľa a dlho a keď sa jej zdá málo, chytí ma packou za nohu, že : ešte neodchádzaj, ja si ešte prosíííím, ale brať na ruky a stískať to zatiaľ nie, na to sa ešte necíti.

Aj Darcy už prišla na chuť maznaniu a tak keď na ňu príde maznavá chvíľka /a to je takmer vždy, keď si sadnem na sedačku  /vyskočí ku mne a nástojčivým hláskom ma vyzýva na celotelové hladkanie a škrabkanie, vrátane stále guľatejšieho bruška . Zatiaľ si však neprosí byť braná na ruky. Z tejto dvojice, je ona tá aktívnejšia, tá čo chce všetko nové preskúmať a začne hru,
či naháňačku . Rovnako aktívne vyprázdni aj každú misku.

Mačaciu spoločnosť milujú od začiatku. Takú mieru náklonnosti som teda nezažila ani ja, ani naše domáce mačacie,
/ v prípade Darcy aj psie osadenstvo / a spočiatku len prekvapene sledovali všetku tú priazeň, čo im dievčatká venovali.
Nebudem tvrdiť, že dnes sú z nich absolútne maznavky vrhajúce sa každému na počkanie do náručia, to by som klamala.
K cudzím ľuďom sú ešte stále opatrné a nedôverčivé.

Hľadám im preto domov u ľudkov, ktorí majú dostatok trpezlivosti, vedia dať veľa lásky a slovo empatia im nie je cudzie. Takých, ktorí im poskytnú dostatok času a priestoru, aby sa dievčatká mohli presvedčiť, že ľudí, ktorým možno dôverovať je
na svete viac.
Verte, oplatí sa. Ten pocit, keď si k Vám prvý krát samé prídu vypýtať pohladenie stojí zato. Do nového domova môžu ísť spolu, ale aj každá zvlášť ako spoločnosť pre Vás aj Vašu cicu.
Obe sú sterilizované, plne vakcinované, testované na FeLV a FIV, pravidelne odčervované.

Kontakt: depozit OZ MačkySOS, Andrea, 0905 828 212 - len pre adopciu
Mail: a.fajzulin@gmail.com - len pre adopciu.
Lokalita: Bratislava.

09.04.2015