Ja a tí ostatní v depozite

Dovoľte, aby som sa predstavil. Som Mišo a som najzrelší = najskúsenejší kocúr depozitu č. 18 pri Ilave. Docestoval som sem až zo Žiaru nad Hronom, kde som sa toľko vtieral do priazne okoloidúcich, až sa mi to oplatilo. Zo zeme ma zdvihla mačkomilka Darinka a dostala až sem. Nebol som pritom žiadny krásavec – mal som zasvrabený kožuch s lysinami a riadne začervené bruško. No, ale čo bolo, bolo. Dnes som Missák depozitu a maznák najväčší. Som vďačný za pohladenie i plnú misku.

Avšak keď mi panička chcela dopriať iného dospelého mačacieho kamoša, vytrieskal som ho, až chlpy lietali. A tak „bačujem“ sám v kotolni – čo je super miesto – teplé slnečné a je to najväčšia mačacia miestnosť. Tak, ako sa pre mačku môjho formátu patrí . Odvtedy mám cez zasieťované okno dokonalý prehľad o tom, akí chlpáči prekročia cez bránu. A panička ma chodí vymaznať kedykoľvek má čas, aj keď ja by som eeešte viac... Vraj som jej terapeut . No, ale pravdupovediac, to tvrdí tuším o všetkých...

Panička povedala, že nemám písať len o sebe, tak vám predstavím aj ostatných. Počujem ich cez stenu, prípadne občas úchytkom zazriem:

Malý trojmesačný Heňo je taký malý, hravý i maznavý divoch. Stále provokuje k hrám a naháňačkám. A vyvoláva paničku, aby sa mohol s ňou blázniť.

Imani, odkedy je s Heňom, je taká nežná, jemná, pokojná, prítulná princeznička, veru fešanda. Ale pre Heňove výčiny nemá veľa pochopenia. Už vyrástla z puberty a cení si trošku pokoja a bezpečia. Je ako obrázok :

Vedľa mňa v druhej kotolni je milá cica Mily. Viem, že je po operácii nôžky, no už je OK, skáče až na okno a podľa toho, koľko s paničkou nareční, bude asi pre človeka naozaj milá spoločnosť.

No a ešte sú tu traja kocúri, ktorých by som možno vytrepal, alebo aspoň vynaháňal, keby som sa k nim dostal, ale panička ich drží ďaleko odo mňa. Sú to vraj maznoši a puberťáci bratčekovci Oliver a Oskar (veru, keby sa do mňa obaja pustili... neviem neviem) a vraj priateľský fešák Aleš. Ešteže je tiež už kastrát, že mi baby nebude baliť .
A napokon nesmiem zabudnúť na Tinku. Nielen panička, ale aj domáci pán tvrdia, že je ja v ženskom vydaní, čo sa týka prítulnosti. Ona však využila svojho handicapu, že nemá jednu nôžku a šups rovno do ich bytu. A keď sa jej chce maznať aj v noci, tak rovno do postele. Tak to som sa veru naozaj urazil. Že handicap! Akýže to handicap keď vraj skáče na parapetu, chodí po schodoch atď.?

Tak už nás všetkých poznáte. Isto uznáte že som ten NAJ, a že mám aj cnosti, keď som sa podelil o miestečko na tejto stránke s ostatnými. Panička nás má veeeľmi rada, no my by sme už radi k tým len našim ľudkom. Veď sme všetci naozaj milí, nie? No na čele so mnou, samozrejme .

Zdraví Mišo!

13.08.2008