Ako Aleš domov ešte nenašiel
AKO ALEŠ DOMOV EŠTE NENAŠIEL Autor: Nadežda Moravanská
Kde bolo, tam bolo, pri pohostinstve v Novej Dubnici žil malý milý kocúrik. Kým tam pracovala pani, ktorá ho prikrmovala, nežilo sa mu najhoršie, bol pre štamgastov takým maskotom. No keď pani prišla o prácu, nebolo tam nikoho, kto by sa oňho troška postaral. Tak sa presťahoval k panelákom, no tam klal oči "tiežľuďom" a chystali sa s ním urobiť krátky proces...
Nakoniec teda našiel bezpečné útočisko v jednom z depozitov OZ MačkySOS. V depozite sa najskôr preliečil z infekcie dýchacích ciest, zbavili sme ho parazitov, absolvoval kastráciu. A potom čakal. Čakal na niekoho, kto by mu poskytol láskavý domov už nastálo.
Pred časom sa zapáčil jednému veľmi milému pánovi Marianovi. Pán Marian sa naozaj tešil na Aleškovu spoločnosť. Je totiž invalid a túžil po štvornohom priateľovi. Dokonca si s pomocou suseda pletivom zabezpečil celý balkón, aby mal kocúrik bezpečný výbeh. Hneď prvé ráno sa však kocúrik z bytu "stratil". Utekala som ho tam hľadať. Kocúrika som horko-ťažko našla v šachte za WC. Spoznal ma a tak sa mi podarilo ho vytiahnuť. Pán Marian to ťažko niesol, veľmi sa oňho bál. Dieru sme zapchali a verili, že už pôjde všetko dobre.
O tri dni som tam musela opäť, tentokrát bol zastrčený za linkou. Pán s jednou nohou, ktorý chodí o barlách, nemal šancu ho nájsť. Bol z toho veľmi rozrušený, obával sa, či mu Aleš neubzikol cez dvere, keď mu odchádzala návšteva. Zburcoval aj susedov, ktorí behali po schodištiach a okolo paneláka... Musel si potom dať lieky na tlak a ešte dlho sa spamätával. Bolo mu to veľmi ľúto, ale Aleška mi po dohode dal späť. Vzala som ho s pochopením situácie. Nechcela som si vziať na svedomie ďalšie takéto šoky pre chorého človeka. Našli sme preňho mačičku ktorá je neskutočne "vtieravá", a tak sa ľahšie zžijú. O tom však inokedy .
Aleško a tento milý pán potrebovali viac času, kým by sa kocúrik osmelil, no dovtedy mohol Marian z jeho ukrývania sa aj zinfarktovať. Aleš sa asi obával jeho barlí, možno i mužského hlasu (predsalen dlho už počúva skoro len ženský hlas) a líhal si na zem a do kútov atď. Pán nemal šancu za ním stále chodiť a už vôbec nie ho zdvíhať a prenášať. Keď k tomu prirátame tie šoky, ktoré mu spôsoboval, nechcela som ich trápiť naďalej oboch. Avšak keď už spolu sedeli na fotelke, vydržal aj 2 hodiny a spokojne priadol. No sám si po pohladkanie neprišiel... Len v noci, vtedy lovil jeho paplón a maznal sa ostošesť. Aleško je čistotný, upratuje po sebe aj celú minútu. Je už niekoľko mesiacov zdravý ako buk. Aleš je v depozite veľmi milý a maznavý a bude taký určite aj neskôr v novom domove. Pradie od chvíle ako ho vezmem na ruky. Líha si na chrbátik a nechá si škrabkať bruško. Absolútne nie je agresívny, preto ho nový majiteľ môže a musí často brať do náručia. Vtedy pochopí, ako je mu tam dobre a časom sa sám osmelí. Potom sa príde pre pohladenie aj sám. Je vhodný buď na samostatné umiestnenie, alebo k mačaťu. Posledné týždne trávi sám, užíva si akurát moje časté návštevy. Je mu určite veľmi smutno. Potrebuje veľa lásky a pozornosti.
Myslíte, že tento príbeh bude rozprávkou so šťastným koncom?
Ja verím, že sa nájde láskavý majiteľ, ktorého urobí Aleško šťastným. Ste to práve vy?
Kontakt: depozit OZ MačkySOS, 0911 812 598, nadezdan@gmail.com
29.03.2009
