Rendy z ulice...
Pred dvoma dňami nám bolo nahlásené mača, ako údajne narieka skoro 24 hodín pod oknami na jednom sídlisku... Pobehovalo popod autá a neskutočne plačlivo a hystericky mňaukalo.
V ten deň som mala voľno v práci, aby som mohla zaviesť dve cicuchy do domova, teda 200km tam a 200 km nazad.
no ani za pánabeka nebol ochotný spolupracovať...V miernej hystérii (bola to už skôr zúrivosť) som už volala kamarátke Aďke, ktorá býva opodiaľ a pomáha mi s dočaskovaním, nech príde na pomoc. Tá sa vracala domov s nákupom a keď nezaberali kapsičky, zabral ochutený bylinkový cottage cheese z nákupu 
, ale len dovtedy, kým sme syr nenaservírovali do odchytovky. Znova odmietal vliezť a vlastne čokoľvek, čo by urýchlilo jeho odchyt. Ľudia, čučiaci na nás z balkónov, či okien ma skôr rozčuľovali, ako mi pomáhali...
Nervy v kýbli, hladné mačky od rána doma aj v depozite a môj manžel, ktorý je v tomto vždy zainteresovaný a úplne nevinne, trčal na vet.klinike bez auta, bez kľúčov od bytu a čakal, kedy sa jeho pošahaná žena vráti...
Nakoniec sa mi mača podarilo zdrapnúť za krk vo chvíli, ako sa zase obšmietal okolo klietky a duckal do nej hlávkou, bola to sekunda, no tá pravá. Ďakujem Aďke za morálnu podporu tam vonku , že bola pri mne a snažila sa pomôcť...
Rendy je špinavý od motora, mal na sebe desiatky a desiatky kliešťov, je podvyživený a má silnú hnačku. Je to neskutočný truľko, prítulný, keď sa upokojí, ale stále taká rozorvaná dušička, chce to iba čas a pokoj. Toľko na začiatok. Stáli ma to 3 hodiny môjho života a námahy.
O tom, že moje mačky na mňa vyčítavo hľadeli a doma bola tichá domácnosť, to je Vám všetkým dúfam jasné .
12.11.2017
